Aké sú škodlivé účinky arzénu vo vode?

Arzén je prirodzene sa vyskytujúci prvok, ktorý robí jeho cestu do vody pomocou prírodných ložísk v krajine, alebo prostredníctvom poľnohospodárskych a priemyselných postupov. Podľa CDC, každý rok sa Spojené štáty uvoľnia tisíce libier arzénu do životného prostredia. Dlhodobá expozícia arzénu z pitnej vody môže spôsobiť nepriaznivé účinky na zdravie a môže viesť k vyššiemu riziku rakoviny. Arzén otravy môže byť akútna, z jednej extrémnej expozíciu, ako náhodného požitia, alebo chronickou, ako je tomu v prípade arzénu v pitnej vode. Kožné efekty

Po dlhodobej expozícii arzénu, prvé negatívne účinky, je vidieť na koži. Pigmentácia (alebo sfarbenie kože) zmeny, a tiež sa stáva silnejšie, stav známy ako hyperkeratózu.
Fotografie Neural Efekty

neuropatia alebo poruchy nervového systém, je ďalšia prvá príznakom chronickej expozície arzénu. Polyneuritíde, alebo zápal nervu, rovnako ako ochrnutie sú spoločné znaky, že chronická otrava arzén došlo. Iné príznaky poškodenia nervu patrí necitlivosť v rukách a nohách.
Gastrointestinálne účinky

Gastrointestinálne symptómy chronickej expozície arzénu zvyčajne nie sú tak prísne ako u pacientov s akútnou otravy. Avšak, oni môžu byť stále prítomné a môžu zahŕňať bolesť brucha, malabsorpcii, chudnutie, zápal pažeráka, hnačka, nevoľnosť a vracanie.
Účinky na kardiovaskulárny systém

Long horizonte arzén expozícia tiež spôsobí ťažkú ​​ujmu na kardiovaskulárny systém. Známe účinky patrí hypertenzia, arytmia (poruchy srdcového rytmu), perikarditída (zápal blany okolo srdca) a celkový zlý krvný obeh, ktoré by mohli vyústiť v sneť.
Rakovina
< p> Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb (DHHS) a Environmental Protection Agency (EPA), to všetko k záveru, že arzén je karcinogén, ktorý je, že spôsobuje rakovinu. Typy rakoviny, ktoré sa vzťahujú k arzénu expozície patria kože, pľúc, močového mechúra a rakoviny obličiek. Rakovina spôsobená expozíciou arzénu sa zvyčajne vyskytuje viac ako 10 rokov po expozícii, podľa WHO.